Martin Bruncko - Muž, osobnosť, autor, spíker, podnikateľ, športovec a charizmatický človek, ktorý rúca fyzické a mentálne limity a zdoláva odvážne výzvy.

Mladý Slovak z Banskej Bystrice, ktorý bol na úplnom dne ešte pred pár rokmi. Dokázal sa pozviechať a jedného dňa urobiť rozhodnutie. Rozhodnutie zmeniť seba a svet. Rozhodnutievystúpiť z komfortnej zóny, vyjsť z tieňa očakávaní spoločnosti a žiť podľa vlastných predstáv, túžob a snov. Verí, že sa dá žiť bez jedla, vidieť bez očí a zarábať si tým, čo Vás napĺňa. Jediné, bez čoho sa žiť nedá je … Dozviete sa v debutovej knihe „Život bez jídla? Jak restartovat mysl“ .

„Tešilo by ma, ak by sme všetci mali čas zastaviť a chvíľu uvažovať. Každý máme právo byť šťastní, prečo to neskúsiť? Ja som to skúsil a nechápem, ako som mohol niekedy žiť inak.

Nebojte sa byť iní, nebojte sa byť človekom činu, nebojte sa názorovej vojny…na konci budeme ľutovať iba to, čo sme neurobili. Robte, pracujte, zdokonaľujte sa a robte šťastnými seba a iných!

Nepatrím do „spoločenskej škatule“

Všímam si, že je čoraz ťažšie žiť „nezaradený“ do žiadnej kategórie. Myslím tým, že „zaškatuľkovanosť“ našej spoločnosti/médiám vyhovuje. Nahráva to jednoduchosti pri rozlišovaní kategórii ľudí, a tým pádom nevznikajú doplňujúce otázky ani pohnútky k zamysleniu sa. A zaujímavé je, že každá kategória má svoje renomé. Aká smola, ak patríte k tej, ktorá ho nemá najlepšie.

To, že mi nechýba jedlo a nemyslím naň, zo mňa nerobí hladujúceho. Iba som sa oslobodil od každodenných pretekov za jedlom, jeho prípravy, konzumácie, atd´.

To, že nejem mäso zo mňa nerobí vegetariána ani vegana ani iného –ana. Iba mi to nerobí dobre a ja svoje telo počúvam.

To, že pochybujem o existencii Boha zo mňa nerobí ateistu ani neverca. Ja verím…

To, že som otvorený energetickým zdrojom zo mňa apriori nemusí robiť pránistu. Ja cítim, ako energia cirkuluje a prijímam ju.

Nemusím byť budhista, lebo verím v reinkarnáciu.

To, že som podnikateľ, neznamená, že som podvodník. Iba som sa otvoril svetu a ten mi do cesty daroval úžasných ľudí. Bez nich by som tu nebol taký, aký som teraz.

To, že som teraz šťastný, neznamená, že som egoista. Celkom sa mi darí šťastie rozdávať a pomáhať tam, kde chýba. To, že som napísal knihu „Život bez jídla? Jak restartovat mysl“ neznamená, že som spisovateľ. Chcel som sa len podeliť o neuveriteľné zmeny, ktoré sa udiali v mojom

živote a kniha mi prišla ako dobré médium, ako rozšíriť zopár myšlienok, popísať zmenu a nájsť sa.

To, že mám ľahko čitateľný štýl neznamená, že som primitív.

To, že žijem (možno aj zmýšľam) inak ako väčšina zo mňa nerobí psychicky narušeného človeka.

Všetky tieto kategórie a mnoho ďalších sa ma týkajú. Sú čiastočne mojou súčasťou a ja som čiastočne ich súčasťou. Ale ani do jednej nepatrím na 100%. Som muž, človek a osobnosť a nechcem, aby ma niekam zaraďovali. Chcem si len tak chodiť po svete slobodný, nezaškatuľkovaný a bez „spoločenskej nálepky“.

Preto sa nehrajme na tolerantnú spoločnosť. Skúsme ju tvoriť!